28. apríla 2026 • 8m čítanie

V superodpočte nám Európa stále uniká. Najlacnejší motor inovácií si brzdíme sami

Inovácie sú kľúčovým motorom rastu každej modernej firmy, čo je základom ekonomického progresu krajiny.

Na Slovensku je pritom jedným z hlavných nástrojov podpory superodpočet (odpočet na výskum a vývoj). Celkový počet 549 podnikov, ktoré si ho v roku 2024 uplatnili, naznačuje síce mierne stúpajúcu tendenciu, odborníci zo spoločnosti Ayming Slovensko však varujú, že ak štát tento medzinárodne etablovaný nástroj neposilní, na vizitku krajiny s inovatívnou ekonomikou môže(me) nadobro zabudnúť.

S nedávnym riadnym termínom podávania daňových priznaní sa rozhodlo množstvo firiem využiť odpočet na výskum a vývoj, ktorý im umožňuje znížiť svoje daňové povinnosti a uvoľniť prostriedky na ďalší rozvoj. V roku 2024 si na Slovensku nárok uplatnilo 549 podnikov, ktoré na daniach ušetrili v rámci vyše 1500 projektov celkovo 56,1 milióna eur. Z finančného hľadiska dominovali veľké firmy, aj keď aj ich počet klesá. Iba 84 si uplatnilo odpočet vyšší ako 500-tisíc eur, táto skupina si však rozdelila ¾ celkového objemu úspor (približne 36 miliónov eur). Naopak, zvyšných 86 % podnikov, prevažne z kategórie malých a stredných, si delilo zvyšnú štvrtinu celkovej daňovej úspory. Podľa dát spoločnosti Ayming Slovensko si v roku 2024 uplatnilo opakovane odpočet na výskum a vývoj 83 % slovenských firiem, pričom najväčšiu časť – 36 % – bolo práve malých, 26 % mikro-, 24 % stredných a 14 % veľkých podnikov.

Západ Slovenska dominuje, susedia unikajú

„Výrazné rozdiely v roku 2024 sa prejavujú aj pri pohľade na regionálne a sektorové rozloženie. Podpora inovácií je silne koncentrovaná v západnej časti Slovenska, zatiaľ čo iné regióny výrazne zaostávajú,“ hovorí odborník na odpočet na výskum a vývoj Marek Repko zo spoločnosti Ayming Slovensko. Dominancia hlavného mesta podľa neho úzko súvisí so sektorovým zameraním. Najväčší podiel na úsporách má odvetvie chémie a plastov (20,87 %), tesne nasledované IT sektorom (19,04 %) a strojárstvom (18,06 %) či automobilovým priemyslom (8,17 %). Silné zastúpenie IT firiem tak priamo prispieva k vedúcej pozícii Bratislavského samosprávneho kraja, ktorému z diaľky konkurujú Košický a Trenčiansky.

Aj keď napriek celkovej stagnácii počtu firiem zostáva priemerná daňová úspora na jednu spoločnosť stabilná – na úrovni 100-tisíc eur – susedia zo strednej Európy nám v tomto ohľade utekajú. V Česku to totiž bolo okolo 730, v Maďarsku do 1500 či v Poľsku dokonca vyše 3550 firiem. „Slovensko patrí k najhorším v Európe vo výdavkoch na výskum a vývoj, v pomere k HDP. Kým v EÚ je priemer viac ako 2,2 %, Slovensko nedosahuje ani 1 %. Posunuli sme sa na 0,98 %, no i tak výrazne zaostávame za okolitými štátmi,“ pridáva Repko, podľa ktorého každé euro podpory prostredníctvom odpočtu generuje 1,5 eura dodatočných investícií do výskumu a vývoja (pri veľkých podnikoch sú to 2 eurá). „Ide o nástroj s vysokou návratnosťou pre ekonomiku. Štát tak cez odpočet spolufinancuje investície, ktoré by inak v mnohých prípadoch ani nevznikli,“ pripomína.

Vrtkavá legislatíva vyvoláva otázniky

Okrem obáv z regulačného rizika či slabšej informovanosti mohla a môže mať citeľný dopad na atraktivitu odpočtu na výskum a vývoj práve kľúčová legislatívna zmena, ktorá v roku 2022 znížila podporu z 200 % na 100 % oprávnených výdavkov. „Slovensko namiesto toho, aby vyslalo jasný signál, že chce byť atraktívnym miestom pre realizáciu výskumu a vývoja, stratilo veľkú časť svojej daňovej konkurencieschopnosti práve v oblasti, kde ju malo najvýraznejšiu,“ tvrdí odborník na odpočet na výskum a vývoj Repko, narážajúc na fakt, že si ho v roku 2024 u nás uplatnilo 88 nových spoločností.

Aktuálne súkromné výdavky na výskum a vývoj aktuálne dosahujú približne 0,59 % HDP. Cieľ 1,2 % HDP do roku 2030 tak de facto znamená potrebu ich zdvojnásobenia. Paradoxom pritom podľa experta zostáva fakt, že hoci naša krajina deklaruje ambiciózny cieľ – zvýšiť súkromné výdavky na výskum a vývoj – zdráha sa systematicky posilniť nástroj, ktorý má na investičné rozhodovanie podnikov najpriamejší dopad (odpočet na výskum a vývoj). „Legislatívna neistota a znížená miera podpory odrádzajú nových záujemcov, najmä z radov malých a stredných podnikov. Namiesto spúšťania nových inovačných projektov sa firmy sústreďujú skôr na optimalizáciu tých existujúcich, čo má negatívny vplyv na ich možnosť konkurovať v náročnom období a zvládať krízové obdobia,“ dopĺňa Repko zo spoločnosti Ayming Slovensko. Ako člen medzirezortnej odbornej pracovnej skupiny mal v minulých rokoch sám možnosť podieľať sa na príprave návrhov zmien, ktoré by prispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia a zvýšeniu efektívnosti odpočtu na výskum a vývoj. „Cieľom návrhu nebolo zvýšiť ,daňovú výnimku´, ale zvýšiť právnu istotu pri jeho uplatňovaní, zjednodušiť jeho aplikáciu, zosúladiť legislatívu s modernou realitou, odstrániť konflikty medzi osvedčením a odpočtom, zapojiť väčší počet malých a stredných podnikov či motivovať veľké podniky ponechať výskumové a vývojové aktivity doma,“ dodáva Repko.

Pozor na (dodatočnú) kontrolu

Výhodou je, že odpočet na výskum a vývoj nemá sektorové ani veľkostné obmedzenie, a že spoločnostiam naň vzniká automaticky nárok. Repko pritom odporúča nechať ho na ozajstných odborníkov. S nesprávne uplatneným odpočtom sa firma ľahko môže dostať do závažných problémov. Za posledných rokov uskutočnila Finančná správa SR dovedna 12 kontrol a až v polovici prípadov skonštatovala nález v celkovej hodnote 1 706 713 eur. „Obrovská výhoda odpočtu spočíva v tom, že nepodlieha schvaľovaniu, avšak štát môže prísť na kontrolu až päť rokov spätne. Ak výsledok kontroly bude negatívny, firma musí doplatiť daň, penále a úroky z omeškania, ktoré sa môžu vyšplhať do závratných výšok a prevýšiť aj vygenerovanú úsporu,” vysvetľuje Repko, podľa ktorého je prvým krokom správna identifikácia, či je spoločnosť na odpočet kvalifikovaná, teda či skutočne realizovala výskumno-vývojový projekt. Správne posúdenie je kľúčové a práve chýbajúce skúseností sú podľa odborníka najčastejším dôvodom veľkých chýb.

Podľa experta (paradoxne) aj napriek súčasnej realite zostáva odpočet na výskum a vývoj kritickým pilierom podpory inovácií pod Tatrami. Až 40 % všetkých súkromných výdavkov do výskumu, vývoja a inovácií je podľa neho podporených práve cez tento nástroj. „Naše dáta poukazujú na jeho slabiny, akými sú koncentrácia benefitov u veľkých hráčov, pokles záujmu nováčikov a výrazné regionálne nerovnosti. Tieto aj ďalšie záležitosti sú priamym dôsledkom legislatívnej štruktúry mechanizmu odpočtu. Podmienkou budúceho rastu je zjednodušenie a stabilnejšie ukotvenie pravidiel, väčšia predvídateľnosť a zníženie administratívnej záťaže,“ uzatvára túto tému odborník. Ten zároveň symbolicky bije na poplach: „Odpočet na výskum a vývoj nie je neznámy experiment, ale medzinárodne etablovaný nástroj podpory výskumu a vývoja, ktorý má preukázateľný efekt. Najväčším rizikom je, že Slovensko aj naďalej zostane krajinou, kde sa inovácie viac deklarujú ako realizujú. Otázka preto nestojí tak, či si môžeme dovoliť ho posilniť, ale či si môžeme dovoliť ho neposilniť, ak chceme byť inovatívnou ekonomikou…“

O odpočte na výskum a vývoj (tzv. superodpočte)

Odpočet na výskum a vývoj je forma daňového zvýhodnenia, ktorá umožňuje firmám venujúcim sa inovatívnym projektom znížiť svoj daňový základ prostredníctvom opätovného uplatnenia nákladov vynaložených na realizáciu vlastných projektov. Reálne si tak spoločnosti môžu znížiť svoje výdavky na výskum a vývoj o 21 %, respektíve 24 %. Jeho cieľom je podporiť ekonomický rast tým, že ich odmeňuje za ich výdavky do riešení s pridanou hodnotou. Firmy, ktoré investujú do projektov vlastné prostriedky, či už pracujú na novom produkte, inovujú svoje portfólio, alebo aplikujú pre nich neznámu technológiu, si môžu dodatočne odpočítať 100 % týchto výdavkov zo svojho daňového základu, čím si znížia daňovú povinnosť, a získajú voľné prostriedky pre svoj ďalší rozvoj. Výhodou je, že odpočet nemá sektorové ani veľkostné obmedzenie, a spoločnostiam naň vzniká nárok úplne automaticky. Pri nesprávnom uplatnení sa však firmy môžu dostať do závažných problémov.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.